Bronislava Choquette

Včerajšok v škole bol jednoducho suprový! Bola som prvý krát v škole po chorobe J. A čo sa stihlo udiať?! Ja som zvyknutá, že naša trieda je už raz taká J.

Ráno ma do školy priviezol oco. No, nebolo to do školy, ale na autobusovú zastávku, pretože som ešte chcela počkať na svoje spolužiačky a šli spolu. Chodia dva autobusy, šiel ten prvý, ja som čakala na kamarátku, lenže nešla. Pomyslela som si, že už je asi v škole. Potom šiel druhý autobus, a čakala som, pokým nevystúpia moje ďalšie dve kamarátky, zasa nikoho nikde. Potom som v šatni stretla svojich dvoch spolužiakov. V šatni nikto nemal svoju obuv, tak som sa ich spýtala, čo sa deje. Oni mi odpovedali, že sa vraj šli pozrieť na jednu strednú školu, ako na exkurziu alebo niečo na ten spôsob J.

Tak som pokračovala do triedy s pomyslením, že hádam tam bude aspoň polovica spolužiakov. Ani tá polovica. Pri dverách stáli traja spolužiaci. Dokopy nás bolo 6. J.. Mysleli sme is, že budeme s ôsmakmi, lenže sme boli sami v triede. No pochopíte to, piati chalani a jedno dievča J. Aj to sa môže stať J. Tak tam hrali karty či čo, ohadzovali sa šípkami, kukuricou, všetkým čo mali po ruke. Minulý týždeň si robili na výtvarnej výzdobu, tak preto tie šípky a kukurica a čo ja viem čo ešte J.

Ako prvú hodinu sme mali fyziku. Prišiel po nás učiteľ, šli sme do učebne, sadli sme si, chvíľu sme sedeli. Potom sa vynoril z kabinetu, ktorý sme potom mu pomohli upratať. Ja som triedila jeho tisícročné knihy, ešte z rodu Arpádovcov, a to je už čo povedať (alebo napísať?) J. No a potom sme mali mať angličtinu, nemčinu. Naša trieda je rozdelená do dvoch jazykových skupín: angličtinári a nemčinári. A ja som v tej prvej skupine angličtinárov, i keď by som veľmi rada bola v tej druhej, v skupine nemčinárov.

Oni to majú skvelé. Každý mesiac sa učia nejakých 20 slovíčok a 3 z nich majú na písomke. Kdežto my, angličtinári, máme sa naučiť z jednej lekcii viac ako 200 slovíčok J. Mne angličtina docela ide, a občas viem o to slovíčko viac ako ostatní, čo je bežné. Nechcem sa nejako chváliť ani nič také J. A späť k tomu príbehu J. Cez túto druhú hodinu sme šli na počítače. A keďže zajtra máme dejepis s tým istým učiteľom, ktorý nás učí aj chémiu aj fyziku, tak nám ešte oznámil, aby sme si na nete vyhľadali niečo o krvavej udalosti v Černovej spred 100 rokov. Tak niektorí hľadali, iný zasa hrali on-line hry J.

Potom cez veľkú prestávku sme šli na čaj, iný si objednávajú tzv. ,,mliečnu desiatu“. Hneď ako som vypila čaj, som musela utekať za riaditeľkou, pretože som mala ísť ešte na poštu a k doktorke odovzdať nejaké papiere J. Našťastie som to stihla! – sa vrátiť medzi poslednými, školu už zatvárali. Keď je veľká prestávka, niektorí musia ísť von. Mali sme slovenčinu, nikto neprišiel. Potom matematiku, zasa sme šli na počítače a domov!

Keď to píšem, znie to dosť nudne, pretože ste neboli s nami, tak ste ani do podrobna nevedeli, čo sa stalo J. Ale spolužiaci, ktorí boli s nami vedia o čom píšem J.