Bronislava Choquette

Ja len niektorým chcem tzv. otvoriť oči. Keď niekto pozerá nejaký futbal, hokej, hádzanú alebo ja neviem čo, to neznamená, že je nejaký športový šialenec, alebo fanatik, ako to mne hovorí moja rodina J. Ja tiež pozerám šport, najmä kde hrá naša Slovenská Repre, alebo keď sú nejaké majstrovstvá, tak aj to. Ale to ešte neznamená, že som fanatik J. Mne sledovanie športu len prospelo.

Ja som zo sledovaním začala tento rok, tak začiatkom, keď sa Slovensko dostalo do Vancouveru na zimnú olympiádu J. Bolo to nádherné najskôr počúvať, ako hrajú J za vlasť J. Všetko sa to začalo, ako som spomínala len jednoduchým počúvaním, keď komentátor komentoval zápas. Obidva sa začali okolo šiestej ráno do nejakej ôsmej, štvrť na deväť ráno J. Spolužiaci, ako fanúšikovia počúvali a my s nimi. V posledných desiatich sekundách sme stihli dať rozhodujúci gól. Ale s kým sme to už hrali, tak to vážne neviem J. Potom na druhý deň tak isto. Či sme už vyhrali alebo prehrali, tak to tiež vážne neviem, ale stálo to za to počúvať a predstavovať si, čo sa deje na ľade J.

Blížil sa víkend a Slovensko hralo tiež z jednou krajinou, ale v neuveriteľnom čase o 3.hodine ráno J. A ja, ako taký blbec som vstala pol hodinu pred zápasom, ochrápaná, nevedela, že či spím, alebo či som už hore J. Ja som tak skoro vstávala, aby som videla prehraný zápas L. A na ďalší víkend sme hrali s Ruskom, tento krát sa hralo o 4:15 ráno J. Tak som vstala o 3:50 cca, časy nie sú presné J. A zasa to isté, sme prehrali L. Potom cez týždeň sme hrali o tretie miesto s Fínmi, som sa naučila, že Fíni sa po fínsky povedia Suomi J. A hádajte čo, opäť sme prehrali J.

Tak som pozerala aj iné zápasy, v ktorých nehralo Slovensko, a pekné hry J. Som sa aj naučila, niečo o hokeji, aspoň tie základné gestikulácie trénerov, a čo sa kde nachádza, alebo aj napríklad, koľko hráčov hrá na ľadovej ploche, a koľkí sú v rezerve J. Skončila sa olympiáda, mne bolo smutno, potom prišli MS v hokeji v Nemecku, tak som pozerala. Najkrajšie zápasy boli, keď Slovensko hralo s Ruskom, Kazachstánom alebo aj s Bieloruskom J. My sme na týchto MS získali nového repre trénera G.Hanlona z Kanady. Tak aj tieto MS sa skončili a prišli MS vo futbale. Mne sa futbal moc nechcel pozerať, ale som si nenechala ujsť aj napríklad taký zápas s KostaRikou J, potom už v Afrike s Novým Zélandom, prenádherný zápas s Talianmi, alebo aj s Paraguaj alebo Holandskom J.

Taktiež sme hrali aj po MS v JAR. Posledné zápasy stáli za to si pozrieť, ako aj s Arménmi, alebo posledný s Írmi. Ale aj veľmi krásny súboj s Ruskom a Macedónskom J. To by bolo asi k športom J. Ešte by som chcela napísať zopár slov o tom, aké sú pozitíva k takémuto sledovaniu. Byť fanúšikom nie je také ľahké, ako sa zdá. To si vyžaduje veľmi veľa energie, trpezlivosti, ktorá v našej rodine tak trochu aj chýba J. A asi to najdôležitejšie sú pevné nervy. Keď prehráme nad favoritmi, tak to nie je veľmi ľahké prehltnúť, že nás delil jeden jediný gól, alebo jeden gól, ktorý nám nemohli uznať, lebo už bol koniec prvého alebo druhého polčasu L. A ešte keď sa tak nebodaj niečo stane hráčom, tak to je fakt super L.

Sledovaním Slovenskej Repre, sa vo mne vzbudili tzv. národné zmysli. Už neberiem Slovensko a Slovákov ako jeden škaredý, hnusný, alebo slabý štát, ktorý si nezaslúži nič. Práve naopak, teraz si myslím, že keby chceme, dokázali by sme spoločne aj nemožné. Jediné, čo chýba Slovenskému národu je to, že nevieme, a možno že ani nechceme byť jednotný, v tom prípade, by sme porazili spoločne aj našu nevydarenú vládu J.