Bronislava Choquette

Buenos días, todos!

Takže mňa tak napadlo, že by som vám aj mohla niečo napísať ohľadne mojej minulosti.
Všetko sa to začalo pred piatimi, ak nie šiestimi rokmi. To som mohla byť štvrtáčka alebo tretiačka J. Ani neviem ako sa to začalo, ale od mamy som dostala takú hrubú knihu na zapisovanie, asi viete o čom píšem J. Nápadov som mala vééééľmi véééééľa či to už na vymýšľanie príbehov alebo aj na nadpis diel. Tak ten názov som nechala až na koniec, a tak som tie svoje príbehy, ktoré som mala v hlave napísala do toho zošitka J.

Názov som ešte nevedela, aký dám, tak keď som sa nudila cez leto som šla za psami, ony boli ešte taký krpci krpatý a ja som im tie príbehy čítala. Niektoré mi zabrali dokonca aj desať strán formátu A5 J. Ony mi väčšinou pri týchto rozprávačkách zaspali, to záležalo od dejstva. Príbehy pri ktorých mi zaspali, boli skôr o dovolenkách, kde mali hlavný hrdinovia byť. Tak sa asi tam aj predstavovali na pláži ako lehnia, na horách ako sa lyžuj J. A naopak pri niektorých príbehoch ani nedýchali J. Tak som to vnímala ja J. To si myslím, že boli skôr také príbehy, pri ktorých psy, ako hlavný hrdinovia sa dostávali do neľahkých úloh, a väčšinou boli na pokračovanie. Jeden môj príbeh mal až 7častí J.

Ja som tieto príbehy písala do piateho ročníka, keď som konečne dostala new mobil aj s kamerou a nahrávačom zvuku J. Taká stará Nokia J. Tak som ich začala fotiť, robiť krátke 30sekundové videjká J. Tie videá boli skôr asi takéhoto formátu, že toto je taký a taký pes, som povedala niečo čo rady robia, keď nie sú mimo domova. Ony sa zoskupovali do takých ,,grup“, a ja som ich jedného dňa tíško sledovala, čo ony robia, kam chodia a čo ich vždy zdržuje... ... ...a ony sa u našich susedov pod orechom vyvaľovali, občas sa tam naháňali, nudilo ma to a som radšej odišla. A asi vedeli, že odchádzam, tak tam niečo začali J.

Stávalo sa aj, že niekedy sa zdržiavali aj u nás pred dverami, a keď ich niekto otvoril, všetci sa rozišli a odišli domov J. Naši susedia majú za domom véľké póle, a za ním véľa véľkých stromov a krov, ktoré už nie sú ich. Tam sa ako aj na každom poli nachádzajú pre nás nepríjemné hlodavce. Tam chodia všetky psy za nimi J. A keď ešte žil jeden náš pes Pikina, bola ešte malá,a nosievali pred naše vchodové dvere týchto hlodavcov, aby sa pochválila. Každé ráno sa to nedalo zniesť J. Potom keď vedela, že sme ju nechválili, tak s tým prestala.

Ale neodbočujme od témy. Takže prešiel ďalší rok, a mne sa pokazil mobil tak, že sa už vôbec nedal opraviť. Blížili sa moje narodeniny, asi 12.-te, mno, neviem presne J. Mama s ocom mi mesiac po mojich narodkách doniesli SE W200i alebo to bolo W210i? Neviem presne J. A to už malo v sebe aj walkman, lepšiu kvalitu obrázkov a filmov. O tri mesiace som našla svoje roky zatúlané zápisky príbehov, a ja som dlhý čas premýšľala nad názvom, a neuveríte, aký som vymyslela J: ,,Psi, psíci, nebezpečenstvá“ J. Tak som začala ich natáčať, až sa to na 0,5% zo 100% začalo pdobať na skutočný film J. Psy poslúchali, tak som pokračovala ďalej pokiaľ sa mi neminuli všetky nápady z knižôčky.

A začala som vymýšľať nové príbehy, ktoré som taktiež natočila. Málo miesta v mobile, a v tom čase som už mala pekný rok doma internet, tak som si do svojho počítača ukladala všetky tie natočené videá. Natočila som aj druhú sériu. Bola som veľmi sklamaná, lebo ešte nikto nevidel moju snahu o film, tak ako obete som si vybrala svojich rodičov, kamarátov rodičov a mojich spolužiakov J. Prešiel ďalší rok, ďalší new mobil, Nokia 6200, tie modely si presne nepamätám, ale viem, že veľa ľudí malo aj má tento model J. A na jednom portáli sa objavila nová služba, kde si aj doteraz môžeme nahrávať vlastné videá. Tak som to riskla. PPN1 aj PPN2 si nečakane vyslúžili slušnú návštevnosť. Mala som aj zopár pozitívnych hodnotení a komentárov k tomu, a niektorí sa aj tešili na ďalšie pokračovania. A asi štyri mesiace som si dala s celým filmovaním takú menšiu pauzičku, počas ktorej som premýšľala o tom, či to bude už definitívny koniec filmovania. Lenže ma presvedčili, že by som to ešte mohla risknúť, a napadlo ma natočiť PPN vo filme. Tak sa tak aj stalo.

A to prekvapenie ešte len prišlo. Som si získala za jeden týždeň od vloženia na web neuveriteľných 200kliknutí, čo ma veľmi prekvapilo, ale aj veľmi potešilo. Niekto písajúci po anglicky si chcel asi zo mňa spraviť srandu a poslal mi nejaký návrh ohľadne mojich ,,filmíkov“, tak ja som to jednoducho odignorovala. Potom som natočila tretiu sériu PPN, ktorá nebola až tak veľmi úspešná.

Myslím si, že to bola sranda, a som sa aj niečo naučila. Nie raz ma napadlo, že by som sa k tomu vrátila, ale nemyslím si, že by to boli také skvelé komédie, aké to bývali. V počítači mám ešte aj zopár nevydarených záberov a zopár častí J. Niekedy, keď sa dostanem k starému PC, a nahrám videá, ktoré sa už nenachádzajú na webe.

Okrem tohto som natočila aj film na pokračovanie, mal cca tých 20 častí, a film mal názov ,,Útok mimozemských psov“ J. Bolo to o jednej rodinke a ich priateľov, ktorý mali s ich pivnici nejakú dieru, to bol vlastne nejaký portál na jednu neobjavenú planétu, z ktorej prišli tí mimozemský psy J. Snažili sa tú dieru nejako spraviť, nakoniec ju prikryli niečím, lenže tí mimozem.psy boli mocnejší než to, čím to prikryli a tak sa dostali na planétu Zem. Ony sa snažili dostať všetok vápnik zo Zeme niekam preč, lebo to bol ich najväčší škodca a jediný spôsob, ako ich zničiť. Tak keď už ten vápnik inportovali, do ich lode sa dostali pozemský psy a všetok ten vápnik stihli zachrániť a zničiť škodcov J. Tak sa všetko dobre skončilo J.